Detská obrna (paralytická poliomyelitída) sa Spojenými štátmi americkými
(USA) výrazne prehnala v roku 1952. Nebezpečným vírusovým ochorením sa
vtedy nakazilo viac ako 55.000 detí. Smrteľných bolo vyše 3000 prípadov,
s vážnymi trvalými následkami prežilo 37 percent nakazených pacientov.
Detská obrna spôsobuje paralýzu dýchacích svalov a v dôsledku toho môže
chorý ochrnúť a udusiť sa.
Prvé veľké víťazstvo nad touto chorobou vybojoval Jonas Edward Salk,
ktorý sa stal v USA doslova národným hrdinom pre objav vakcíny proti
detskej obrne. Pomohol mu objav amerického lekára a virológa Thomasa
Huckle Wellera a jeho metóda na kultiváciu vírusu poliomyelitídy na
humánnych tkanivách v laboratórnych podmienkach. Vďaka tomu výskumníci
dokázali rýchlejšie napredovať v príprave vakcíny.
Za prácou na objavení očkovacej látky stála Nadácia National Foundation
for Infantile Paralysis, neskôr premenovaná na March of Dimes. V roku
1938 ju založil 32. americký prezident Franklin Delano Roosevelt. On sám
nákazu prekonal v roku 1921, mal však doživotné následky.
Salkova neživá vakcína bola pripravená z vírusu rozmnoženého v
laboratórnych podmienkach a použili ju 23. februára 1954 pri zaočkovaní
injekciou 15.000 detí v Pittsburghu a okolí. Hromadné očkovanie bolo
súčasťou najrozsiahlejšieho terénneho testu očkovania proti nákazlivému
ochoreniu, do ktorého sa zapojili takmer dva milióny detí.
Vďaka jeho výsledkom v apríli roku 1955 mohol americký lekár Thomas
Francis z univerzity v Michigane vyhlásiť, že pokusné očkovanie vakcínou
bolo úspešné, prinieslo očakávané výsledky a ochorenie bude porazené.
Počas rokov 1955 až 1957, keď sa začalo s plošným očkovaním, až o 90
percent klesol výskyt ochorenia.
Očkovanie injekciou zanedlho nahradila orálna vakcína vyvinutá Albertom
Sabinom z oslabeného živého vírusu poliomyelitis. Tento spôsob bol
nielen lacnejší, ale aj pohodlnejší. Deti prijímali v útlom detstve tri
dávky očkovacej látky na kúsku cukru alebo na lyžičke.
V Československu sa prvé hromadné očkovanie Sabinovou vakcínou v podobe sirupu začalo v roku 1958.
Jonas Edward Salk si vakcínu nedal patentovať, hoci mu to podľa odhadov
mohlo vyniesť až 7 miliárd dolárov. V roku 1963 založil v kalifornskej
La Jolle Salkov inštitút pre biologické štúdie (Salk Institute for
Biological Studies) na podporu moderných vedeckých výskumov.